Život: Slávne autá: Čo mal spoločné Trabant s vesmírnou družicou? (na konci je par riadkov o Lucii (130L))

navigace: [ komentáře ] [ hodnocení ] [ text ] [ fotky ]

obrázky [4]:

Život: Slávne autá: Čo mal spoločné Trabant s vesmírnou družicou? (na konci je par riadkov o Lucii (130L)):

Text:

19/2012

zivot.azet.sk/clanok/.../ slavne-auta-co-mal-spolocn e-trabant-s-vesmirnou-druz icou.html

uryvky z clanku, ktory je na nete a vysiel a v tlacenej verzii Života. Scan pridam ked sa dostanem k vytlacku.

Vaše legendy

Nedávno sme vás požiadali, aby ste nám napísali o svojich prvých autách. Tu sú niektoré z vašich spomienok.

„Patrím k starým motoristom. Mojím prvým autom bola Škoda 1102 bežne nazývaná Tudor, vyrobená v roku 1951, napísal nám Milan Dúbrava z Trnavy. S týmto autom v rokoch 1967 – 1971 najazdil 56-tisíc kilometrov. „S manželkou sme absolvovali cesty v rámci Československa, ale aj do Bulharska a niekoľkokrát k Balatonu. Auto nebolo vybavené žiadnymi prevratnými technickými novinkami, okrem mojich drobných vylepšení, ale jazda s ním bola zaujímavá a niekedy doslova romantická. Takýto zážitok súčasné autá neposkytnú,“ dodal.

------------------------- -------------------------- -------------------------- ---

Pani Zdena Jamnická z Detvy si zasa zaspomínala na auto svojich rodičov. „Prvým, na ktoré si pamätám, bola bordová Tatra B57, ktorú kúpili v roku 1962. Jazdili sme ňou na výlety po celom Československu. Bola úžasná, pretože ocko ako strojár urobil druhý karburátor a naša tatrička jazdila ako ferrari. Môj ocko ju tak miloval a vážil si ju, že keď ju predával, tak za ňou plakal.“

------------------------- -------------------------- -------------------------- ---

Pri lúčení so svojím prvým autom smútil aj Štefan Bučan zo Senca. Bola ním Škoda 440 ľudovo prezývaná Spartak. „Našu Barborku, ako sme auto volali, vyrobili v roku 1956, ale ja som si ju kúpil až v roku 1975. Osem rokov nám bezchybne slúžila, nikdy nás nenechala v štichu. S tromi malými deťmi sme precestovali krížom-krážom celé Slovensko, Maďarsko a nebáli sme sa ani cesty do vtedajšej NDR. Pán, ktorý ju od nás kúpil, sa na nej vozil ešte tri roky a možno by mu slúžila aj dlhšie, keby nezabudol doliať olej. Neurobil to a motor sa zadrel.“

------------------------- -------------------------- -------------------------- ---

Ján Bobrík z Bratislavy už ako dieťa zbožňoval ich Škodu 130 L z roku 1986. „Po dvadsiatich rokoch služby som ju zdedil a teraz si užíva luxusnú automobilovú penziu. Celý rok je v garáži na ‚špalíkoch‘ a občas ideme pútať pohľady okoloidúcich. Zaujímavé je, že vždy, keď na ceste stretnem inú škodovku, tak zamávam na pozdrav a ešte sa mi nestalo, aby som nedostal pozitívnu odozvu. Po šrotovnom totiž takýmito autami jazdia väčšinou iba nadšenci a pamätníci. Som rád, že mám možnosť vrátiť sa v čase, znova zažívať emócie z detstva a spomínať na rodinné výlety. Vždy som pri tom akýsi šťastnejší. Žiadne nové auto mi toto nikdy nedalo a ani nemohlo.“

------------------------- -------------------------- -------------------------- ---

Keď sa Tibor Pekár v roku 1978 rozhodol, že si kúpi Polski Fiat 125p, všetci kamaráti ho odhovárali a hovorili mu, že sa zbláznil. „Tieto autá nemali dobrú povesť, ale mne sa jednoducho páčilo. Jazdil som na ňom jedenásť rokov a ani raz som to neoľutoval. Najviac som sa zabával na tom, že tak ako si všetci ťukali na čelo, keď som ho kupoval, tak neveriacky krútili hlavami nad tým, aké je spoľahlivé. Bez vážnej poruchy som na ňom najazdil takmer 200-tisíc kilometrov,“ napísal nám.

Autor:

Život Andrej Šimončič

hodnocení článku: