Rišo 1000 MB

Tak som sa konečne odhodlal a po dlhej dobe váhania rozhodol registrovať na skoda-virte. Veľmi sa mi tieto stránky páčia a rovnako tak aj zaujímave autá a články, fóra.

Už od detstva som "opatrovníkom" našej milovanej Škody 1000 MB. Je to ročník 1967, 14ta séria. Toto auto som dostal od môjho deda do užívania, keď som mal asi 10 rokov :) Vtedy už malo čo to za sebou a ubehnutých 200tis km sa na nej už docela slušne podpísalo. A keďže som mal k tomuto vozidlu nesmierny vzťah - bolo to prve auto v nasej rodine a dedo bol jediným majiteľom a dokonca ma na nej doviezol z pôrodnice, rozhodol som sa mu zasvätiť následné roky môjho života.
Dedo sa rozhodol mi pomôcť v mojom sne o úplnej renovácii a oprave auta a po veľkej rodinnej porade sme sa pustili na beh na dlhé trate. Od mojich 15tich rokoch som začal aktívne zháňať všetky náhradné diely s jednou výhradou - a to, že musia byť NOVÉ. Po niekoľkých sezónach zháňania po rôznych burzách, inzerátoch a podobne som sa v roku 2002 pustil do odstrojovania a celé auto išlo na stolicu a začalo sa s výmenou dielov skeletu. Nová podlaha, výztuhy, prahy, predné a zadné podblatníky, dno kufru i rezervy. Na jeseň sa stihla ešte poskladať úplne nová predná náprava z pozinkovaných dielov. Na jar 2003 som sa pustil do GO motora, prevodovky a zadnej nápravy (okrem bloku a obalu prevodovky skoro výhradne z nových dielov).
Kapitola sama o sebe bola otázka lakovania, kedy som sa po dohode s lakýrnikom odhodlal vybrúsiť komplet celý skelet aj všetky nové karosárske diely na holý kov (o pieskovaní som neuvažoval) a podľa originálneho vzoru laku 1025 som dal namiešať lak PPG.
Na jeseň, kedy už bolo vozidlo nalakované a pomerne kompletné som zhodou náhod natrafil na veľmi dobrú profesionálnu čalúnničku, ktorá mi ušila z novej koženky komplet nový interiér (sedadlá a výplne dverí som mal zánovné - vínovo červené).
Ďalšie dva roky som postupne vylepšoval celý rad detailov a v tomto duchu pokračujem doteraz.
Nebyť morálnej a finančnej podpory rodičov a starých rodičov, asi by som sa len veľmi ťažko dopracoval k zdarnému koncu a celej mojej rodine som za pomoc nesmierne vďačný.
Auto je cca z 80% poskladané z nových dielov a jazda s ním je nesmiernym pôžitkom :) Čo si budeme my škodovkári vravieť, vieme o čo ide :)
Embéčko nám všetkým robí radosť (najmä dedovi) a zúčastňujeme sa s ním sa rôznych veteránskych akciách. V roku 2006 sme boli dokonca v Mladej Boleslavi na Zlete MB.
Je jasné, že táto moja láska len tak v najbližšej dobe nevyprchá a dúfam, že i ja niekedy v budúcnosti odovzdám Embéčko svojmu potomkovi :)