Eliška / Škoda 110r

Eliška


Keď som začal zháňať nejakého veterána nevedel som ako sa rozhodnúť, chcel som niečo extra, aby som to zvládol nato že nie som automechanik. Starší brat a otec ma prehovorili na nejakú škodu, vraj to bude lacné na údržbu a súčiastky budú zohnateľne. Zháňal som Felíciu, Octáviu, 1000MB, alebo aj eRko, Ako som sa premával po nete asi tak rok a pol a zoznamoval som sa z Kvasinami atď. , ani som si neuvedomil že pozerám samé eRky a to bolo moje prvé rozhodnutie. Našiel som niečo v mojom okolí do 60km čo sa ako tak podobalo na eRku ale nemalo to papiere a nebola kompletná, visela tam par mesiacov a stále nikto nič. Už som bol rozhodnutý že asi to risknem aj napriek dosť vysokej cene 25000,- ju vezmem.

Večer pri pive sme to riešili a otcov známi mi povedal, že aj u nás je jedna povodná a on pozná majiteľa, sem tam prišiel k nemu do servisu. Slovo dalo slovo a už sme mu telefonovali. Hneď na druhy deň sme sa stretli a išli sme sa previesť, nikdy nezabudnem keď som v očakávaní stal a čakal pred garážou ako vyjde z nej von. Úsmev ako nejaký magor zbavený svojej identity, no nezmohol som sa ani na jedine slovo, prisadol som si a po krátkom nahriati sme vyštartovali na moju prvú jazdu v Erku. Ten Pan mi aj niečo vysvetľoval ale ja som civel na úžasný interiér a vtedy som pochopil aký rozdielny pohľad na svet je z erka a ostatných dvojstopových vozidiel. Ešte sme ani nevyšli z mesta a ja som bol rozhodnutý, ten Pán bol jej prvý majiteľ a mal k nej očividné výnimočný vzťah. Keď sme sa vrátili ani sa mi nechcelo z nej isť von, ale ten zvláštny pocit všetci dobré poznáme. Pri dohadovaní ceny som tŕpol koľko povie ale on mi stroho odpovedal nech si poviem cenu ja. A po vyslovení mojej ponuky sme si podali ruky. Potom mi ešte dal dosť originálnej literatúry a skoro som odpadol keď vytiahol nejaký zošit a tam od kedy ju kúpil písal každý kilometer odkiaľ kam kedy a skade, podotýkam cca 30 rokov.

K samotnému stavu vozidla ktorý som si pripúšťal až po pol roku musím skonštatovať že až na mechanické veci ako je agregát, prevodovka atď. všetko ostatne bolo na nič. Motor mal nabehaných 54000 km a to všetko na oleji Castrol, aj interiér bol výnimočné zachovali, ale chtiac nechtiac som musel zapnúť bunky a zháňať, zháňať, zháňať. Rozhodol som sa pre model 1971 čím viac chrómu a tak. Prvoradá bola plecharina nechcel som nič použité, ale čisto nové. Poradie si už nepamätám ale predne blatníky z r. 1969, zadné blatníky, mriežky do zadných blatníkov, predne čelo, predná a zadná kapota, vnútorne blatníky, nádrž plech pod nádrž a prahy ktoré sú zo Škody 100. Popri tom som splašil nové chromované nárazníky, predné a zadné svetla, smerovky do nárazníkov a chromované šípky do predných blatníkov. Nemôžem všetko opisovať ako a kde som to kúpil ale väčšinou som mal kopec šťastia. Napr. nové zadne blatníky za 1000 sk. to mi jeden chlap vbehol pod auto a kričal niečo o tom, že má nové zadné blatníky. Predne blatníky oboje + nádrž, brzdové lanka, predné svetla s chromovanými obručami, stierače, vodná pumpa, spojka, rozvody a veľa iných veci, pripomínam všetko čisto nové za 1500 sk. Skúsim poradiť, keď som prišiel do akéhokoľvek mesta hľadal som servis škoda a pýtal som sa či niečo náhodou na škodu 100 alebo 110r. Boli by ste prekvapený čo všetko majú ešte na skladoch, samozrejme bez bločkov a tak.

Keď som mal doma celú plecharinu začal som ju odstrojovať, a keď po istom čase ostal samotný skelet skoro som omdlel. Nič tam nebolo dobré a keď si predstavím že som chodieval na nej 140 km/h, jednoducho samovražda. Zadná napráva držala asi iba na prevodovke a brzdových hadičkách, motor som sa čudoval on nedržal skoro na ničom, len na asfalte a plynovom lanku. Nádrž držala predná napráva a tú držalo riadenie a to držal vodič. A baterka bola asi prilepená vo vaničke aby nevypadla. Jedným slovom veľké sklamanie, a to som už bol dohodnutý zo známym, že čo bude treba zavarí a ide sa striekať. Keď sme ju previezli ku dielni a čakali sme majiteľa dielne otec sa vyjadril, že asi ju ani nedávame z vozíka dole, lebo keď sa na to Milan pozrie budeme ju musieť ešte nakladať naspäť. No ale pracovať sa predsa len začalo s tým že sme ju robili po večeroch a soboty ja som robil držiak, to znamená pridrž, podrž a tak. Mechanikom ( PÁNOM MAJSTROM) Milanovi I. a Jožovi V. veľmi pekne ďakujem, ako aj môjmu otcovi, ktorý neraz zohnal alebo vyrobil veci ktoré by zbytočne brzdili robotu. Za ich trpezlivosť a ochotu, zručnosť a fantáziu veeeľmi ďakujem, ale tie nervy ktoré tam stratili s tým nemám nič spoločné, to všetko Eliška. Dúfam že nemusím vysvetľovať prečo som ju takto pokrstil. Opäť nebudem opisovať koľko plechu a kotúčov sa minulo myslím že skolabovala aj jedna flexa veď zhruba je to na fotkách. Po 6tich mesiacom kde sme sa podporovali navzájom podľa toho kto mal aký deň, sme na ňu dali lak a išlo sa domov.


Časť druhá: 24.10.2009

V tento deň opäť začínajú práce na Eliške, ktorá sa skladá len zo skeletu a niečoho iného čo bolo v 3 skriniach. Opäť šup na vozík za otcovu Feldu a prevoz celým mestom cca 5km do dielne č.2. Tu som sa dohodol z dvoma totálne ochrnutými známymi, ktorých nemoc názvu Škoda presahovala všetky moje očakávania. Dohodli sme sa že z dielne pôjde po vlastnej osi, čomu som nejako neveril. Z bratom po vyložení Elišky sme otočili vozíkom ešte pár krát aby sme previezli všetky diely. V práci dovolenka a pekne od rána do večera, Paľo ( to je jeden z tých dvoch, len je trochu chorľavejší) čistil, brúsil všetko čo bolo v jeho blízkosti do 2 metrov, a ja som sa snažil Danovi pomôcť ako sa dalo. Napr. Cigaretu? atď. Takto sme tam strávili pár pekných dní spoločne a hlavne bez nervov (pozdravujem Dana).
K samotnému výsledku našej spoločnej prace musím konštatovať že za taký krátky čas sa toho stihlo myslím že až až.

Predná náprava:
Nápravnica vymenená a vyčistená, pružiny, tlmiče, horne ramená, guľové čapy, zvislé čapy, matky, podložky nové, domček riadenie zreparovaný ako aj tyč riadenia, brzdiče nové ako aj obloženia a kotúče.
Prevodovka:
vyčistená, pretesnená, osadená aj z novou kulisou riadenia.
Zadná náprava:
nové tlmiče, pružiny, gumy na osadenie pružín, ramena zreparované, polosi nové . Bubnové brzdy vyčistené, a osadili sme nové valčeky a obloženia.
Motor:
Vyčistený výmena vodnej pumpy, spojky a prítlačného taniera, komplet noha aj z ventilátorom. To som zohnal čisto nové. Všetko sa pretesnilo a hotovo.


4.11.2009

Elišku sme prevážali už na vlastných kolesách do garáže č.3. Kamarát s ťažným lanom nás premiestnil do tretej garáže bez menších problémov, brzdy po kompletnej GO boli nadupane až sa mi veriť nechcelo ako to niekedy brzdilo. Po prevoze som sa rozhodol, že keď už toľko vecí je tam originálnych a nových nebudem tam pchať starú kablovačku, ale že sa pokúsim spraviť novu. Keď som si vytlačil el. schému a nakúpil potrebný materiál pustil som sa do psychiatrie. Keď som nebol schopný v tom ďalej pokračovať z dôvodov všetkým známy, babral som sa z inými vecami ako sú nárazníky svetla smerovky zásterky atď. A tak som skončil pri čalúnení a kablavačka tam stále nebola. Par krát ma bol podporiť Janek RS, nakoľko mal trochu času, lebo ako už viete otcovu erko už dokončil. Ale jedno mi bolo isté keď to budem robiť sám tak asi mesiac.
Potom sa mi z nenazdajky ozval bratranec a dohodol spoločného kamaráta Peťa ktorý bol natoľko ochotný že okrem svojich vedomosti priniesol aj nejaký ten materiál. Deň po dni po večeroch sme to doťahovali do úspešného konca a za tri dni bolo dielko hotové. Dnes je 31.12.2009 a auto bliká, trúby všetko ako má. Aj pre túto skutočnosť si Silvester užijeme ako sa má.

Od 1.1.2010 do 8.5.2010

Celý ten čas som sa venoval Eliške čo to dalo po večeroch, lebo 8.5.2010 sme mali svadbu, ktorú som absolvoval bez STK a Emisnej, nejak nebol na to čas. No ale nakoniec sa to podarilo a všetko dobre dopadlo. Momentálne už máme všetko skoro ok. Nedávno som jej kúpil biele lemy na pneu od Atlasu a musím povedať že takú vizuálnu zmenu som nečakal. Fakt sa to oplatí.



Poďakovanie: Už terajšej manželke, že si to nerozmyslela,
Janovi, za kontakty, Palimu a Danovi za ich nervy a čas.
Petrovi za káblovačku a Milanovi s jožom za lak a zváračku.
A samozrejme otcovi a kamarátom za večné pripomienkovanie, že to nemá cenu, aj tak to neposkladáš.